VEGETARIÁNSKA VÝŽIVA DETÍ
Úvod
V ekonomicky rozvinutých krajinách 2-5 % obyvateľov vylučuje z výživy živocíšne potraviny a konzumuje vegetariánsku stravu. Rodičia, ktorí sa stravujú vegetariánsky, zvyčajne k rovnakému spôsobu výživy vedú od útleho veku svoje deti. S vlastným rozhodnutím prejsť na vegetariánsku výživu sa možno stretnúť aj u detí z rodín, kde konzumujú zmiešanú stravu, a to najčastejšie v období puberty.
Rozhodnutie nejedávat živocíšne potraviny máva rôzne motívy. U adolescentov ide často o snahu chránit životné prostredie a zvieratá. Vegetariánsku výživu odporúčajú niektoré duchovné a náboženské smery. Najčastejšou motiváciou však bývajú zdravotné benefity. Priaznivý vplyv vegetariánskej stravy na zdravie, najmä na nižšiu morbiditu a mortalitu na chronické degeneratívne choroby, potvrdzujú mnohé výskumné štúdie.
Formy vegetariánstva
V rámci vegetariánskej výživy sú živocíšne potraviny zo stravy vylučované v rôznej miere. Najbežnejším typom je lakto-ovo vegetariánska výživa, v ktorej sa vylučuje mäso, vnútornosti a ryby, jej súčastou však ostávajú vajcia, mlieko i mliečne výrobky. Vegánska výživa je založená výlučne na potravinách rastlinného pôvodu.
Vegánskej strave je príbuzná makrobiotická, je však ešte striktnejšia, pretože sa v nej obmedzuje aj ovocie, orechy a olejnaté plodiny. Za čiastocných vegetariánov (polovegetariánov) sa niekedy považujú ľudia, ktorí nekonzumujú iba červené druhy mäsa.
Riziká vegetariánskej výživy
Správna výživa a optimálny prísun živín je v detskom veku zvlášt dôležitý pre normálny rast a vývoj dietata. Nutričný deficit v tomto období môže mat závažné zdravotné následky.
Živocíšne potraviny sú pre človeka hlavným alebo i jediným zdrojom niektorých živín. Vylúčením mäsa a pri striktnejších formách vegetariánstva i dalších resp. všetkých živocíšnych zložiek, je strava ochudobnená o významné zdroje výživných látok. Ak sa dostatočne nenahradia rastlinnými alternatívami alebo vo forme výživových doplnkov, vegetariánska výživa nezaručí prívod všetkých živín v potrebnom množstve. V porovnaní s deťmi konzumujúcimi zmiešanú stravu, dokonca i dospelými vegetariánmi, sú vegetariánske deti ohrozené vyšším rizikom deficitu, a to najmä bielkovín, železa , vápnika, zinku, n-3mastných kyselín, vitamínov D a B12 a z toho vyplývajúcich porúch zdravia. Čím viac sa sortiment živocíšnych potravín obmedzuje a čím je dieta mladšie, tým je riziko vyššie. Prípady malnutrície sú popisované najmä u malých detí, ktoré dostávali vegánsku výživu.
Častým dôsledkom deficitu živín u vegetariánskych detí býva anémia spojená s nedostatkom železa. V súbore 11-14-ročných slovenských detí Béderová a spol. zistili zníženú hladinu sérového železa u 78% vegánskych detí, 33% lakto-ovo-vegetariánov, v porovnaní s 1% detí, ktoré konzumovali zmiešanú stravu. Medzi dalšie dôsledky patrí retardácia rastu a psychomotorického vývoja, zaostávanie v kognitívnych funkciách, neurologické poruchy a znížená kostná denzita.
Pozitíva vegetariánskej výživy
Výskumné štúdie potvrdzujú, že pestrou, racionálne a plánovito zostavenou vegetariánskou výživou možno docielit optimálny príjem živín, ktorý je v súlade s výživovými odporúčaniami. Aj stravou s obmedzením alebo vylúčením živocíšnych potravín sa dá zabezpečiť adekvátne množstvo živín i pre dieťa v období rastu a vývoja. Tento názor podporujú aj renomované organizácie ako Americká pediatrická akadémia alebo Americká dietická asociácia. Vegetariánske deti rastú rovnakým tempom ako deti konzumujúce zmiešanú stravu. Hoci bývajú nižšie , približne do 10. roku sa rozdiel vyrovná.
V porovnaní s výživou bežnej, zmiešane sa stravujúcej populácie, ktorá sa vo výžive dopúšta aj chýb, správne zostavená vegetariánska strava je bohatšia na polysacharidy, vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny, vitamíny C, E, karotenoidy a fytochemikálie s protektívnym úcinkom. Jej pozitívom je aj nižší obsah kuchynskej soli, tukov - najmä cholesterolu a nasýtených mastných kyselín.
U dospelých vegetariánov bol pozorovaný nižší výskyt degeneratívnych ochorení, na vzniku ktorých sa podiela nesprávna výživa: hypercholesterolémie, hypertenzie, niektorých typov zhubných nádorov, obezity, diabetes mellitus 2. typu ako aj nižšia mortalita na kardiovaskulárne choroby.
V detskom veku nie sú zdravotné benefity vegetariánskej výživy také výrazné ako u dospelých. Vegetariánske deti bývajú štíhlejšie ako nevegetariánske a menej ohrozené rizikom detskej obezity. Predpokladá sa, že neskorší nástup menarché pozorovaný u vegetariánskych dievčat môže znižovat riziko vzniku karcinómu prsníka v dospelosti. Za hlavný prínos vyváženej vegetariánskej výživy v detstve sa považuje osvojenie si správnych stravovacích návykov, ktoré sú základom zdravej výživy v dospelosti a prevencie chronických degeneratívnych chorôb.
Vegetariánska výživa v praxi
Odborná literatúra popisuje a aj prax dokumentuje prípady nesprávnej výživy vegetariánskych detí, ktoré vyústili do prejavov závažnej malnutrície. V ich prevencii zohrávajú dôležitú úlohu pediatri. Ak sa dieťa stravuje vegetariánsky, je žiaduce, aby lekár upozornil rodičov na možné riziká, odborne usmerňoval v otázkach výživy a motivoval k prehlbovaniu poznatkov o výžive.
Aby vegetariánska strava obsahovala všetky živiny v adekvátnom zastúpení, spĺňala potreby detského organizmu a neohrozila jeho zdravý vývoj, musí byt pripravovaná zvlášt starostlivo. To si vyžaduje dostatočné vedomosti o výžive a racionálny a plánovitý prístup k zostavovaniu stravy, ci už zo strany rodičov, alebo dieťaťa, ktoré sa rozhodlo pre vegetariánstvo.
Dôležité je dbať na čo najväcšiu pestrost stravy a sústrediť pozornosť na zaradovanie dostatočného množstva rastlinných zdrojov bielkovín vápnika, železa, zinku, vitamínu D a B12 a n-3 mastných kyselín. Významným zdrojom živín vo vegetariánskej výžive sú fortifikované potraviny. Najmä pri prísnejších formách vegetariánskej výživy je potrebné pravidelné podávanie vitamínov a minerálov vo forme doplnkov výživy.
Bielkoviny
Vzhľadom na nižšiu biologickú hodnotu rastlinných bielkovín je pri vegetariánskej výžive ich potreba u detí vyššia o 15-35 % v závislosti od veku a typu vegetariánstva. Pestrou stravou, v ktorej sú zastúpené rôzne rastlinné zdroje bielkovín, možno docieliť ich optimálny obsah i kvalitu. Dôležitým zdrojom bielkovín je najmä sója a výrobky z nej.
Minerálne látky
Využitie minerálnych látok z rastlinných zdrojov je nižšie ako zo živočíšnych. Aby organizmus napriek horšej vstrebateľnosti získal zo stravy adekvátne množstvo minerálnych látok, je potrebný ich prísun vo vyššej dávke. V obdobiach rýchleho rastu a pri striktných vegetariánskych diétach je odporúčané podávanie minerálových suplementov.
Vápnik
Vo výžive bez mlieka mliečnych výrobkov sú základným zdrojom vápnika výrobky zo sóje, predovšetkým obohacované druhy. Najmä v prípade sójového nápoja (sójové mlieko) treba voliť výrobok fortifikovaný vápnikom, pretože v prirodzenom stave má nápoj velmi nízky obsah vápnika. Vápnik sa vo väcšom množstve nschádza aj v niektorých druhoch zeleniny. Pri zostavovaní stravy pre dieťa je dôležité poznať, ktoré konkrétne druhy zeleniny vápnik obsahujú. Zvlášt bohatý na vápnik je mak.
Železo
V bezmäsitej strave sa základným zdrojom železa stáva sója, sójový syr a jogurt, strukoviny a zelenina. I v prípade železa je potrebné poznať, konkrétne v ktorých druhoch sa nachádza. Jeho vstrebávanie zvyšuje obsah vitamínu C v strave.
Zinok
Z rastlinných potravín ho obsahujú celozrnné obylniny, tofu, strukoviny, orechy, pšenicné klíčky, celozrnné výrobky.
Vitamín B12 a D
Potraviny rastlinného pôvodu prirodzene neobsahujú vitamín B12. Ich zdrojom sú fortifikované potraviny, no hlavne doplnky výživy. Hoci sa vitamín D tvorí aj účinkom slnecného žiarenia, toto samotné nemusí byt jeho dostatočným zdrojom. Odporúča sa preto aj užívanie suplementov.
Mastné kyseliny radu n-3
Vylúčením rýb a vajec sa strava ochudobňuje o základný potravinový zdroj mastných kyselín radu n-3 s dlhým reťazcom, ktorých význam vo výžive detí sa zdôraznuje najmä v súvislosti s vývinom mozgových štruktúr a zraku. Alternatívnym zdrojom sú fortifikované rastlinné tuky, ich syntéza je možná aj z kyseliny a-linoleovej, ktorá by mala byt v strave dostatočne zastúpená.
Energetická hodnota stravy
Vegetariánska výživa má nižšiu energetickú denzitu a vďaka vyššiemu obsahu vlákniny navodí rastlinná strava pocit sýtosti už po prijatí menšieho množstva kalórií. U vegetariánskych detí treba prihliadať na to, aby prijímali dostatocne kalorickú stravu, a to najmä u dojčiat.
Vegetariánska výživa dojčiat a adolescentov
Zvýšenú pozornosť si vyžadujú dojčené deti, ktoré sú vegetariánky. Sú ohrozené zvýšeným rizikom nutričného deficitu v dôsledku nedostatočnej výživy dojčiacej ženy a nízkeho obsahu živín v materskom mlieku. V prevencii je dôležitá najmä správna strava matky, zväčša je však potrebná suplementácia matky a dieťaťa.
Ak dieťa nemôže byt dojčené alebo po odstavení je pre vegetariánske matky akceptovatelná sójová formula. Je upravovaná a fortifikovaná tak, že je rovnocennou náhradou za výrobky na báze kravského mlieka.
Nemliečne pokrmy sa zaraďujú v obvyklom čase. Namiesto mäsa sa stáva zdrojom bielkovín pyré zo sóje alebo strukovín.
Viac pozornosti treba sústrediť aj na adolescentov, ktorí prechádzajú na vegetariánstvo bez dostatočných vedomostí o správnej výžive a zdravotným rizikám nie vždy venujú patričnú pozornosť. V tejto vekovej kategórii sa často stretávame s konzumáciou vegetariánskej výživy s nízkou výživovou hodnotou, pričom vzhľadom na zrýchlený rast sa v tomto veku zvyšujú nároky na prívod energie a živín.
Záver
Dôležitým predpokladom nutrične vyváženej vegetariánskej výživy sú dostatočné vedomosti o výžive. Starostlivým a racionálnym plánovaním možno zostavit plnohodnotnú vegetraiánsku výživu, ktorá zabezpečí dieťaťu adekvátny prívod všetkých zložiek. Do stravy je potrebné zaraďovať dostatočné množstvo rastlinných zdrojov živín. Optimálny príjem výživných látok napomáhajú docieliť fortifikované potraviny a suplementácia vitamínov a minerálnych látok.
Ak sú rodičia rozhodnutí pre vegetariánsku výživu svojho dieťaťa, mali by uprednostniť lakto-ovo vegetariánsku stravu. Prax ukazuje, že pri prísnych formách vegetariánstva nie je jednoduché zostaviť nutrične vyváženú stravu, ktorá by zabezbečila dostatočné množstvo živín, a to najmä u mladších detí. Vzhľadom na vysoké riziko nutričného deficitu a z neho vyplývajúcich porúch zdravia Európska spoločnosť pre pediatrickú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPGHAN) neodporúča podávať vegánsku výživu dojčatám a malým deťom, naopak odporúča podávat aspoň 500 ml materského mlieka resp. umelého mlieka, alebo mliečných výrobkov.
Vyvážená vegetariánska strava je účinnou formou prevencie chronických degeneratívnych chorôb, na vzniku ktorých sa podieľa nesprávna výživa. Podobné priaznivé zdravotné účinky možno docieliť aj zmiešanou stravou, obsahujúcou živočíšne i rastlinné potraviny, ak sa zostavuje podla zásad správnej výživy.
Zdroj:Pediatria pre prax,2009, 10 (4): 194-196
MUDr. Katarína Babinská, PhD.,MSc.
Fyziologický ústav, Lekárska fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
