KLASICKÁ MEDICÍNA
Akákoľvek medicína a liečenie bez
duchovného rozmeru nie sú kompletné.
Klasická medicína je druh poznania a každé
poznanie oslobodzuje. Vzhľadom k tomu, že sme v hmotnom svete, všetky metódy
majú hranice, limity. To, s čím si klasická medicína vie poradiť, treba
využívať a na to s čím si nevie poradiť, treba používať iné metódy.
Kritika nič nerieši, problémy môžeme riešiť len ich pochopením. Tu nejde
o boj a konfrontáciu klasickej medicíny so všetkým ostatným, ale tu ide o
spoluprácu, integráciu. Pokiaľ má niekto v sebe pýchu, zlobu, nenávisť, túžbu
po moci, po ovládaní niekoho a niečoho, nie je ochotný a schopný spolupráce
a integrácie.
To čo robím volám "INTEGROVANÁ
MEDICÍNA", kde je poznanie z klasickej medicíny, fytoterapia ako
detoxikácia, suplementácia na doplnenie toho, čo chýba a ďalej homeopatia
na reguláciu. Nad týmto všetkým je duchovný rozmer človeka, žitia a
bytia. Fytoterapia má 5 zložiek: detoxikanty, antioxidanty, regulatíva (prípravky
vyrobené podľa klasickej čínskej medicíny piatich elementov), fytohormóny,
vláknina a probiotiká.
Suplementy tvoria vitamíny, minerály,
aminokyseliny, stopové prvky a enzýmy.
Homeopatia je regulačná metóda -
stimuluje vlastné liečivé sily organizmu a ide o to, aby regulácia mala
efektívny výstup do praxe. Potom nasleduje analýza životného štýlu,
stravovania, vhodných a nevhodných návykov, postojov a názorov. Nič z toho
nie je možné vynechať, inak celok prestáva byť celkom, nie je kompletný.
Ale v honbe za tzv. úspechom (úspech je cena, ktorú dušička platí za pocit
svojej nekompletnosti) a slávou (sláva je kúpeľ, v ktorom sa potrebuje okúpať
hladné a frustrované ego; ego je pocit, že ja som toto telo a táto myseľ -
verzia bezdušová pneumatika, človek bez duše, pocit, že človek nemá dušu)
je človek schopný a ochotný kritizovať, búrať, odsudzovať, posudzovať iné
metódy a vyzdvihovať seba a metódy práce, ktorej sa venuje len preto, aby
tzv. vynikol, "zažiaril", mohol zažiť pýchu a sebapreceňovanie
sa. Pokiaľ sa človek nezbaví takýchto nevhodných názorov a postojov,
integrácia čohokoľvek nie je možná. V realite života ide o pomoc človeku,
nie o liečbu, "úspechy v liečbe", vyzdvihovanie seba samého. Bez
pokory sa toto všetko nemôže diať. Poznanie spája, nerozdeľuje.
" Z kvality dobra sa rodí pravé
poznanie, z kvality vášne žiadostivosť a z kvality nevedomosti vzniká hlúposť,
šialenstvo a klam." Bhagavad-gítá (14.17)
Pokora otvára dvere poznaniu. Láska
zjednocuje, pýcha rozdeľuje, vyvyšuje sa a vedie k úpadku. Každá líška
svoj chvost chváli a ktorá ho nemá, tak hovorí, že bez chvosta je lepšie,
hovorí ľudové príslovie.
Čo je v polievke najdôležitejšie? Všetko
adekvátnym dielom. Keby sme čokoľvek v polievke preceňovali, vodu, soľ,
korenie, prestalo by to byť polievkou a prestalo by to byť chutné a jedlé. Pýcha
neumožňuje človeku pokoriť sa a akceptovať život, svet a realitu také, aké
sú. Ako píše Pavol Štraus: "Pýcha je maskovaná nevedomosť."
Nevedomosť ešte nikomu v ničom nepomohla. Nevedomosť nemá liečivé účinky.
Ako píšu védy (tradičné indické poznanie) sú tri kvality hmotnej prírody:
nevedomosť, vášeň a dobro. Nevedomosť- keď niečo neviem, vášeň - násilná
snaha po seba presadení sa, kvalita dobra nie je problém, problémom zostávajú
nevedomosť a vášeň. Pokiaľ nie sme umiestnení v kvalite dobra, nie sme
schopní dobro realizovať, žiť a dávať ho aj okoliu. Na to, aby sme sa
posunuli z nevedomosti a vášne do kvality dobra, sa potrebujeme starať o
svoju dušu, žiť a praktikovať duchovný život, na základe toho sa očisťovať
a tak sa dvíhať na vyššiu úroveň vedomia. Choroba je pokles úrovne
vedomia na vybračnú úroveň nezvládnutého problému alebo životnej situácie.
V konečnom dôsledku to, čo o všetkom rozhoduje, je úroveň vedomia a
vedomie je príznakom duše.
" Duša sa nikdy nerodí, ani
neumiera. Nikdy nevznikla, nikdy nevzniká a ani nikdy nevznikne. Je nezrodená,
večná, trvalá a pôvodná. Nezahynie, keď je telo zabité."
Bhagavad-gítá (2.20)
Okrem znalosti klasickej anatómie je
potrebná aj znalosť emocionálnej anatómie. Emócie nás ovplyvňujú aj
priaznivo, ale aj nepriaznivo. Je na nás aby sme ich ovládli a ovládali a
nenechali sa nimi vyviezť z rovnováhy. Rovnováhu nám zabezpečuje duchovný
vhľad, ako dôsledok duchovného rozvoja a duchovného života. Bez duchovného
- transcendentálneho poznania nás negatívne ovplyvňujú -myseľ, vášeň,
emócie.
Je päť základných negatívnych emócií,
ktoré nás najviac ovplyvňujú:
1. STRACH - je mzda človeka za odlúčenie
sa od Boha. Je to cena, ktorú platíme za odmietanie pravdy, odmietanie Boha.
2. HNEV - je iracionálna reakcia človeka na vlastné zlyhanie a neschopnosť (Seneca)
3. ZLOBA - je zablokovaná tvorivosť. Pokiaľ sa človek zaoberá negatívnymi
emóciami a tie ho ovládnu a ovládajú, prestáva mať schopnosť venovať sa
tvorivosti.
4. NENÁVISŤ - je obrátená, alebo prepólovaná láska. Je to zneužitie
duchovnej energie lásky na deštrukciu. Je to reakcia urazeného ega a pýchy.
5. FRUSTRÁCIA - je pocit nedostatku ega. Ego je pocit, že ja som toto telo a táto
myseľ. Základný problém ega je, že má stále pocit, že má málo. Nikdy
nemá dosť.
Náboženský život človeku sprostredkováva
duchovný život. Duchovný život približuje človeka k Bohu. Modlitba je
rozhovor človeka s Bohom. Bez modlitby nie je možný ani náboženský, ani
duchovný život. Odpustenie je prejavom dosiahnutej vyššej úrovne duchovného
života. Neodspustenie je zotrvávanie na tzv. "vlastnej" pravde.
Neodpustenie je nevedomosť spojená s urazeným egom a pýchou. Súčasťou náboženského
duchovného života je takisto štúdium duchovnej literatúry.
Takzvaný súčasný, moderný, rozumný,
"múdry" človek považuje modlitbu - rozhovor s Bohom za niečo zbytočné,
nepotrebné, neúčinné, míňajúce jeho "drahocenný" čas, ktorý
môže využiť na kŕmenie ega, bezbožnej aktivity - tzv. užívanie si. To čo
tzv. súčasného moderného človeka ženie tzv. dopredu sú jeho ambície a
tie sú kŕmené pocitom nutnosti hromadiť majetok, moc, peniaze, atd. Roztáča
to špirálu hektickej až šialenej aktivity, ktorá končí únavou, tzv.
vyhorením, depresiou, infarktom a smrťou.
Všetko má mieru a hranicu. To, kde ja táto
miera a hranica nám ukazuje náš duchovný život, ak vôbec nejaký máme. Keď
ho nemáme tak sme odkázaní na naše ego, myseľ, nevedomosť, vášeň a
negatívne emócie. Bez duchovnej transformácie nie sme ochotní a schopní
tieto úrovne prekonať.
V súvise s medicínou sa často spomína
aj prevencia. O možnostiach a úrovni prevencie rozhoduje duchovná úroveň človeka,
jeho duchovný vývoj, pokrok. Pre človeka, ktorý sa nachádza v duchovnom úpadku,
prevencia nie je "dostupná". Odmieta akékoľvek vyšetrenia -
ignoruje ich. To, že u niekoho je možné zabrániť preventívne nejakému
ochoreniu, o tom rozhoduje jeho duchovná úroveň. V prípade nízkej duchovnej
úrovne príde pacient tzv. "neskoro" - v pokročilom štádiu
ochorenia. Príčinou určite nebola náhoda. Kto by sa chcel hrať na náhodu,
môže, ale nepomôže mu to. Náhoda je súvislosť vyjadrená rečou
nevedomosti. To, čo nie je zjavné a čomu nerozumieme, máme tendenciu označiť
za náhodu. Odmieta sa vzdať starých škodlivých návykov, cigarety, káva,
alkohol, drogy, mäso.
Ak nie si ochotný zmeniť svoj život,
niet Ti pomoci.
Hippokrates
Jediná vec, na ktorej záleží na
konci vášho pobytu na zemi, je:
Ako dobre ste milovali?
Aká bola Vaša láska?
Richard Bach
Láska nie je nárokovateľná, kúpiteľná,
ani vynútiteľná.
Láska je darom pre ostatných. Je duchovnou energiou od Boha pre všetkých.
Treba ju len vedieť prijímať a dávať.
Tibor Baranec