MUDr. Tibor Baranec: DUCHOVNÝ ROZMER CHOROBY
I. SLOVOM
„Zdravie nie je ani tak cieľová stanica, ako spôsob cestovania životom.“ ~Tibor Baranec
Má choroba duchovný rozmer? Pre nevedomého človeka nemá, pretože pracuje s konceptom náhody, a z tých sa v živote vyskytuje najčastejšie žiadna. To znamená, že keď chceme vyriešiť nejaký zdravotný problém, je nevyhnutné začať pracovať so súvislosťami a predovšetkým s nezjavnými súvislosťami. Tieto nie sú zjavné na prvý pohľad, sú to skryté nemateriálne príčiny chorôb. Mnoho ľudí si neuvedomuje, aké následky majú negatívne emócie na náš zdravotný stav. Medzi nemateriálne príčiny chorôb teda patria strach, hnev, zloba, nenávisť, frustrácia či neodpustenie. Ak človek zažíva tieto pocity, oslabuje to jeho nervový systém, hormonálny systém a funkciu všetkých orgánov v tele. Organizmus sa stáva prekysleným. Vedomý človek vie, že on sám je príčinou svojich zdravotných ťažkostí, prijíma svoju karmu, akceptuje duchovný rozmer choroby. Vie, že on sám sa potrebuje zmeniť. Nevedomý človek hľadá príčinu svojich ťažkostí mimo seba a žiada a očakáva, aby sa zmenilo jeho okolie. Ten, kto sa utápa v negatívnych emóciách, stále očakáva, že on sa vylieči až vtedy, keď sa zmení jeho okolie. Čakanie na Godota však nefunguje. Jediné čo a koho môžeme zmeniť, sme my sami. Treba začať. Od seba.
„Láska utopí vo svojich hlbinách veľa zla, ktoré chcelo kvitnúť.“ ~Budha
Láska predstavuje najvyššiu dokonalosť života. Keď človek bezpodmienečne miluje, nedáva si žiadne podmienky a za svoju lásku nič neočakáva, znamená to, že kultivuje svoje duchovné vlastnosti ako je tolerancia, milosrdenstvo, súcit a odpustenie. Duchovný rozvoj človeka lieči, posúva ho na zásaditú stranu a zbavuje ho prekyslenia.
„Každá choroba je liečiteľná, ale nie každý pacient je liečiteľný.“ ~Paracelsus
Choroby prechádzajú do chronicity vtedy, ak neakceptujeme duchovný rozmer choroby. V rámci liečby je nevyhnutné, aby ho akceptovali rovnako terapeut, ako aj pacient. Konštrukcia tela človeka je taká, že veci sa dejú najprv na našej mentálnej a emocionálnej úrovni, ale nikto nedokáže negatívnemu tlaku vzdorovať donekonečna a je iba otázkou času, kedy sa to všetko zhmotní do telesnej orgánovej úrovne, kde sa prejaví konkrétna choroba. Na to aby sme boli zdraví, potrebujeme mať aktívny postoj k liečbe, zdraviu aj k prevencii chorôb, ktorá je vždy lacnejšia ako liečba. Znamená to mať zdravý životný štýl, zbaviť sa všetkých neduhov a nerestí, vedome si ničím neškodiť a rozvíjať lásku a duchovný život.
„Neexistuje nič, čo by si ľudia tak veľmi chceli udržať a tak málo sa o to starajú, ako je zdravie. ~ Jean de La Bruyére
Avšak zvládať negatívne emócie bez duchovného rozmeru nie je možné. Najťažším z tohto všetkého je odpustenie. Predstavuje ústup z polaritného nazerania na svet – prekonanie polarity a duality hmotného sveta a dosiahnutie jednoty. V jednote neexistuje rozlišovanie ja a moje, moje a tvoje. To znamená, že nikoho nevnímame ako nepriateľa, pretože všetci máme byť v jednote s Bohom.
„Nie že by nebolo riešenie, ale ľudia ho ako riešenie nevnímajú, a tým riešením je Boh - pravda. ~Tibor Baranec
Prijať pravdu znamená prijať karmu. Nehádať sa s ňou, akceptovať ju a neprodukovať žiadny negatívny emocionálny postoj k tejto karmickej konfrontácii. Znamená to zrealizovať v sebe to, čo sme doteraz neuskutočnili a čo nám spôsobilo chorobu a ťažkosti. Príčinu musíme hľadať v sebe, pretože žneme iba to, čo sme zasiali – do života si priťahujeme iba následky svojich činov, či už kladných alebo záporných.
„Dbaj na svoje myšlienky,
lebo z nich vzídu slová.
Dbaj na svoje slová,
lebo z nich vzídu činy.
Dbaj na svoje činy,
lebo z nich vzídu zvyky.
Dbaj na svoje zvyky,
lebo z nich vzíde tvoja povaha.
Dbaj na svoju povahu,
lebo z nej vzíde tvoj osud.“
~Talmud
II. OBRAZOM
